Prvý Aténsky cintorín

Prvý Aténsky cintorín nie je len tak obyčajný cintorín. Je to aj kultúrna pamiatka. Ako už naznačuje aj názov, bol prvým moderným cintorínom v Aténach, založený v roku 1837. Cintorín je známy nielen ako miesto posledného odpočinku mnohých významných gréckych osobností, ale aj pre svoju architektonickú a umeleckú hodnotu. Prechádzka tu vám bude pripadať ako by ste chodili po starovekých chrámoch s množstvom sôch, mauzóleí a dokonca tu nájdete aj egyptský obelisk. Je miestom, kde sa stretávajú história, umenie a architektúra. Zasadený do množstva zelene a s minimom turistov ponúka úplne odlišný zážitok z mesta.

Prvý Aténsky cintorín

História miesta

Prvý aténsky cintorín bol založený v roku 1837, krátko po tom, ako sa Atény stali hlavným mestom novovzniknutého Gréckeho kráľovstva. Založenie cintorína bolo súčasťou modernizačných snáh o zlepšenie infraštruktúry mesta.

Cintorín slúži ako miesto posledného odpočinku mnohých významných gréckych osobností vrátane politikov, básnikov, spisovateľov, umelcov a vedcov. Medzi najznámejšie pochované osoby patrí Heinrich Schliemann, slávny archeológ, ktorý objavil Tróju, a Melina Mercouri, známa herečka a politička. Schliemann tu bol pochovaný v roku 1890 aj s jeho manželkou Sophiou. Jeho hrobka na Prvom aténskom cintoríne je jednou z najvýznamnejších a najimpozantnejších. Navrhol ju nemecký architekt Ernst Ziller, ktorý bol blízkym priateľom Schliemanna a mal veľký vplyv na architektúru v Grécku v 19. storočí. Schliemannova hrobka je zdobená reliéfmi a nápismi a pripomína jeho významné prínosy v archeológii a jeho vášeň pre antické dejiny.

Schielamov hrob a reliéfy

Architektúra, umenie

Prvý Aténsky cintorín je známy pre svoje nádherné mauzóleá, hrobky a náhrobné kamene, ktoré sú často dielom významných gréckych a zahraničných architektov a sochárov. Mnohé z nich sú umeleckými dielami, ktoré kombinujú neoklasicistické a romantické prvky.

Počas prechádzky cintorínom môžete vidieť množstvo sôch a pamätníkov, ktoré sú skutočnými umeleckými dielami. Patrí sem napríklad socha Smútku (The Sleeping Maiden) od sochára Yannoulisa Chalepasa, ktorá je jedným z najznámejších umeleckých diel na cintoríne. Zobrazuje spiacu dievčinu a je považovaná za symbol smútku a pokoja.

Ďalej tu nájdete hrobku Georgiosa Averoffa, jedného z najväčších grécky obchodníkov a dobrodincov. Je to jedna z najpôsobivejších hrobiek na cintoríne.

hrobka Georgiosa Averoffa

Hrobku Charilaosa Trikoupisa, významného gréckeho politika, ktorý slúžil ako premiér. Je to elegantná a významná pamiatka. Hrobka Georgiosa Karaiskakisa je zas významnou pripomienkou gréckej vojny za nezávislosť v ktorej ako generál zohral dôležitú úlohu. 

Hrobka Charilaosa Trikoupisa

Taktiež tu nájdete sochu "Duša" na hrobovom monumente rodiny Anastasios Livieratos Je jedným z najkrajších a najvýznamnejších umeleckých diel na tomto cintoríne. Socha zobrazuje ženskú postavu s motýlími krídlami, ktorá symbolizuje "Dušu" (Psyche). V starovekej gréckej mytológii bol motýľ symbolom duše a nesmrteľnosti a presne podľa motýlich krídiel aj sochu rozoznáte

Psyche

Ako sa sem dostať?

Cintorín leží v srdci Atén a je ľahko dostupný metrom a následnou krátkou chôdzou. Dá sa sem dostať aj autom, ale na prepravu po Aténach rozhodne odporúčame používať mestskú hromadnú dopravu. my sme sem síce prišli pešo od Olympijského štadiónu, čo je približne 750metrov. Odtiaľto už sme išli metrom. Vďaka tomu, že sme sa rozhodli prejsť sme narazili na Aténinho bojovníka a deti boli úplne nadšené. 

Atény trocha inak

Cintorín je otvorený pre verejnosť a je viac navštevovaný miestnymi obyvateľmi, ktorí sem prichádzajú vzdať úctu svojim predkom alebo jednoducho si užiť pokojné prostredie ako turistami. Zatiaľ toto miesto ešte nie je tak objavené ako cintorín v Barcelone alebo v Miláne, ktoré sú taktiež úžasnými kultúrnymi pamiatkami.

Množstvo náhrobkov tvoria sochy zosnulých

Prvý Aténsky cintorín a deti

Napriek tomu, že sme cintorín navštívili aj s deťmi, veľmi sme si to užili. Deťom sa veľmi páčil príbeh o Schliemannovi a bola to aj prvá hrobka ku ktorej sme zamierili. Potom sme sa prechádzali v tieni stromov a hľadali ďalšie zaujímavé. Deti dostali úlohy, nájsť hrobky, ktoré sa im najviac zapáčia. Taktiež sme ich potom povzbudzovali v súťaži, kto nájde viac sôch zvierat. Urobili sme z toho hru a vďaka tomu sa vôbec nenudili a spolupracovali.

Zaujímavý hrob, ktorý našli deti pri hre

Prečo je Schliemann pre Grékov tak dôležitý?

Schliemannove objavy vzbudili obrovský záujem verejnosti a vedcov o grécku antiku. Jeho práca pomohla zvýšiť povedomie o dôležitosti a bohatej histórii starovekého Grécka. Aj keď Schliemann nebol profesionálnym archeológom a jeho metódy boli často kritizované za deštruktívnosť, jeho práca prispela k vývoju archeologických postupov a inšpirovala budúce generácie archeológov.

Detský sen

Jeho starý otec mu ako malému chlapcovi často čítaval z Homéra čím v ňom vzbudil doživotný záujem. Keďže sa však narodil do chudobnej nemeckej rodiny, nemohol si ísť dovoliť študovať a musel ísť pracovať  V 14 rokoch bol nútený opustiť školu a začal pracovať ako učeň v obchode. Aj napriek tomu sa naďalej vzdelával samostatne. Naučil sa niekoľko jazykov vrátane angličtiny, francúzštiny, španielčiny, taliančiny, portugalčiny, holandčiny a ruštiny. Schliemann sa nikdy nevzdal sna, že raz ich objaví a každý jeho krok ho len približoval k tomuto cieľu.

Kariéra, aby mal z čoho financovať svoj sen

Mal talent na jazyky a rýchlo sa uchytil ako obchodník. Pracoval v Holandsku, Rusku a USA, kde nadobudol značné bohatstvo. Počas Krymskej vojny obchodoval s dodávkami a surovinami, čo mu prinieslo veľké zisky. V Rusku založil vlastnú firmu a do roku 1858 sa stal veľmi bohatým mužom. Mal dobrý čuch na obchodné príležitosti a investoval do rôznych oblastí vrátane zlata na Kalifornskej zlatej horúčke. Napriek tomu žil veľmi skromným životom, lebo mal svoj sen. V roku 1863 Schliemann zanechal obchodnú kariéru a rozhodol sa zasvätiť svoj život archeológii. Finančná nezávislosť mu umožnila realizovať svoje detské sny .

Pátranie po zmiznutých miestach

Mal obrovské šťastie na Grécku manželku, ktorá síce nebola jeho prvou, ale bola tou poslednou. Pomáhala mu vyjednávať s gréckou vládou a po celý čas ho podporovala v plnení detského sna.

V roku 1871 začal vykopávky v lokalite Hissarlik a identifikoval vrstvy, ktoré považoval za pozostatky legendárneho mesta Trója. V roku 1873 oznámil objav "Priamovho pokladu", čo vzbudilo veľký záujem verejnosti aj vedeckej komunity. Tento poklad obsahoval zlaté šperky, ktoré identifikoval ako poklad legendárneho kráľa Priama. Dodnes visia v múzeu v Tróji fotografie, ktoré Schliemann zhotovil, keď nasadil nájdené šperky na telo svojej manželky.

V rokoch 1876-1877 Schliemann vykopal v Mykénach hrobky, ktoré obsahovali zlaté masky a šperky, vrátane známej "Masky Agamemnona". Tieto nálezy výrazne prispeli k pochopeniu mykénskej civilizácie a jej významu v gréckej histórii.

Návšteva prvého Aténskeho cintorína bola pre mňa viac ako len návšteva kultúrnej pamiatky. Išlo mi o to vzdať hod človeku, ktorý zasvätil celý život Homérovi a hľadaniu bájnych miest spomenutých v Iliade a Odysei. Veril rozprávkam a dokázal, že sa zakladajú aj na pravde. Nemal vzdelanie, iba odhodlanie a tým sa pre mňa osobne stal doživotným vzorom.