Old Slave Huts

Old Slave Huts – svedkovia ťažkej minulosti Bonaire

Pri južnom pobreží Bonaire, neďaleko soľných plání, stoja Old Slave Huts, malé kamenné chatrče, ktoré kedysi slúžili ako nocľah pre otrokov pracujúcich v soľných poliach. Dnes patria medzi najsilnejšie historické miesta ostrova, pripomínajúce neľahkú minulosť a tvrdé podmienky, v ktorých títo ľudia žili a pracovali.

Nájdete tu informačné tabule, ktoré vám porozprávajú príbeh o živote otrokov na tomto krásnom ostrove a ich neľudských podmienkach. Už len čítať popisy bolo ťažké, nieto si vyskúšať čo i len malú, zanedbateľnú časť ich života na vlastnej koži.

Lokality s domami otrokov sú dve, ležia kúsok od seba

Nenájdete tu len jednu, ale rovno dve skupiny historických otrockých chatrčí. Jedna lokalita má biele domčeky a druhá žlté, pričom farby nie sú náhodné – súvisia s miestom, kde otroci pracovali, a soľou, ktorú zbierali.

Biele chatrče sa nachádzajú pri hlavných soľných panvách, kde sa odparovaním morskej vody získavala čistá biela soľ – jedna z najcennejších surovín ostrova. Otroci, ktorí tu pracovali, bývali priamo pri soľných poliach, aby mohli každý deň bez zbytočného dochádzania nastúpiť na ťažkú prácu. Tento typ soli bol určený najmä na export do Európy, kde sa používal na konzervovanie potravín a priemyselné účely.

O niečo ďalej na juh, pri lokalite Red Slave, nájdete žlté chatrče, ktoré slúžili otrokom pracujúcim v iných častiach soľných polí. Tu voda obsahovala vyšší obsah minerálov a železa, čo spôsobovalo, že soľ mala jemne žltkastý nádych. Aj keď sa táto soľ využívala podobne ako biela, mala nižšiu kvalitu a často sa predávala lacnejšie alebo používala na iné účely, napríklad v priemysle.

Ťažký život otrokov

Tieto nízke a stiesnené kamenné stavby postavili v roku 1850, teda len niekoľko rokov pred zrušením otroctva v holandských kolóniách. Chatrče poskytovali útočisko otrokom, ktorí pracovali na zbere soli, jednej z hlavných surovín vyvážaných z Bonaire.

Vstup je taký nízky, že ani keď si čupnete, neviete pohodlne vojsť alebo vyjsť. Nehovoriac o tom, že vo vnútri sa taktiež neviete narovnať a musíte byť neustále zhrbení. Dnes si pri pohľade na tieto chatrče len ťažko predstaviť, že v jednej z nich muselo spať viacero ľudí. Sú nízke, s malým vchodom a jediným okienkom, aby v nich bolo aspoň trochu svetla a vzduchu.

Práve vďaka možnosti vyskúšať si tieto „domy“ na vlastnej koži si vieme lepšie predstaviť, aké zlé podmienky v minulosti ľudia mali a aká dôležitá je sloboda, ktorú dnes berieme ako samozrejmosť.

Podmienky boli neľudské. Väčšina otrokov bývala v meste Rincón a na soľné polia dochádzali pešo každú sobotu, pričom im cesta trvala aj sedem hodín. Tu strávili týždeň v týchto malých domčekoch, z ktorých každý delilo len niekoľko metrov od ďalšieho, a v piatok sa opäť pešo vracali domov za rodinami.

Obelisky ako navigačné body

V blízkosti chatrčí stoja vysoké farebné obelisky, ktoré zohrávali dôležitú úlohu pri lodnej navigácii. Holandské lode prichádzajúce pre soľ videli tieto farebné orientačné body už z diaľky a vedeli, kde majú zakotviť. Každý obelisk mal inú farbu – červenú, modrú, bielu a oranžovú, aby označoval rôzne oblasti zberu soli.

Sú symbolom koloniálnej histórie ostrova a dodnes pripomínajú, aký význam mala ťažba soli pre Bonaire – a za akú cenu ju otroci získavali. Po ceste od Salt Pier až k majáku môžete dodnes obdivovať ich majestátnosť a význam, ktorý kedysi mali.