Mýty spojené s Aténami

K Aténam sa viaže množstvo mýtov. Väčšina je však prepojená aj s inými oblasťami v Grécku. Mýty vám pomôžu zabaviť deti na cestách, ale zároveň vám aj ponúknu úplne iný obraz na Atény a prepojenie s ostatnými ostrovmi.

Daidalos

Daidalos bol významným umelcom v starovekom Grécku, známy svojimi remeselnými schopnosťami a technickou vynaliezavosťou. Často bol vidieť medzi stĺpmi nedokončených chrámov v Aténach, obklopený mladými učeníkmi z najvýznamnejších rodín mesta. Jeho najtalentovanejším učeníkom bol však Talos, syn Daidalovej sestry, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny.

Už vo veľmi mladom veku Talos prejavil neuveriteľný talent. Napriek tomu, že nemal slávnych rodičov, vynaliezol hrnčiarsky kruh a dokonca prvú pílu inšpirovanú zubatou chrbticou rýb.Jeho zručnosti si získali rešpekt medzi jeho rovesníkmi a učiteľmi.

Jeden deň sa medzi učencami rozpútala debata o tom, ktorý z majstrov je lepší: Daidalos alebo Talos. Zhodli sa, že Talos dosiahne väčšiu slávu. Daidalos počul ich slová a rozhodol sa Talosa zbaviť. Zlákal ho na prechádzku na Aténsky hrad, s úmyslom zhodiť ho z útesu. Avšak v rozhodujúcom momente zasiahla Aténa a premenila Talosa na čajku, čím ho zachránila pred smrťou.

Daidalos, vedomý si svojej viny a trestu, rozhodol sa utiecť z Atén. Zobral svojho syna Ikara a vydali sa na cestu až dorazili na Kŕetu. Krétsky kráľ Minos uvítal slávneho umelca s otvorenou náručou na svojom hradnom sídle a dal mu postaviť labyrint v Knossose. Tento príbeh už asi poznáte, ak nie, nájdete ho pri paláci Knossos.

Autor: Frederic Leighton – Art Renewal Center, Voľné dielo, Odkaz

Théseus

Théseus sa narodil v Troizéne, kde kraľoval Pittheus, otec jeho matky. Vraj bol jeho otec neplodný a tak ho splodil samotný boh Poseidon. Po Théseovom narodení Aigeus musel odplávať do Atén, kde ho volali kráľovské povinnosti, a tak zostali matka a syn v Troizéne. Keď Théseus dosiahol šestnásť rokov, matka ho priviedla k veľkému balvanu a kázala mu, aby ho odvalil. Pod balvanom našiel ukrytý meč a črievice, ktoré mu nechal jeho otec aby ho spoznal, keď sa znovu stretnú. Théseus sa tak rozhodol vydať do Atén.. Počas cesty sa nevyhýbal dobrodružstvám a súbojom, aby si vydobyl slávu.

Cesta do Atén

Prvým z jeho stretov bol chromý obor Perifétés, známy ako lupič, ktorý zabíjal pocestných železným kyjom. Théseus sa s ním postavil a porazil ho, zoberúc mu jeho vlastný kyj.

Na Isthme sa stretol s ďalším lupičom, Sinisom, ktorý viazal pocestných k ohnutým stromom. Théseus s ním zápasil a zabil ho, aby ochránil cestujúcich.

V Krommyóne zabil divokú šedú sviňu Faiu, ktorá ničila úrodu roľníkom v okolí.

V megarskom kraji čelil lupičovi Skeirónovi, ktorý okoloidúcich nútil umyť mu nohy a potom ich skopol do mora. Théseus ho premohol, chytil za nohy a hodil ho do mora.

Posledným zo svojich hrdinských činov na ceste bol súboj s Prokrustom, známym aj ako Damastes, ktorý ponúkal prenocovanie vo svojom príbytku s dvoma posteľami: jednou príliš dlhou a druhou príliš krátkou. Théseus ho zabil a odťal mu hlavu.

Théseus takto svojimi činmi získal uznávanie a obdiv obyvateľov, keď konečne dorazil do Atén a vyhľadal palác Aigea, kráľa Atén. Aigeus ho nespoznal, Médea áno. Reč je presne o tej Médei, ktorá pomohla Iasonovi ukradnúť zlaté runo a potom zabila svoje vlastné deti.

Stretnutie s otcom

Médeia sa pokúsila využiť Aigeovu nedôveru voči Théseovi a navádzala ho, aby ho zavraždil. Jej plány však zlyhali, pretože Aigeus rozpoznal Théseusov meč a črievice, ktoré mu ukázali jeho pravú identitu. Médeia bola preto vyhnaná z Atén.

Aigeus a Théseus sa síce radovali z ich opätovného stretnutia, ale Atény čelili hrozbe zo strany krétskeho kráľa Mína. Minós požadoval krutú daň v podobe siedmych dievčat a chlapcov. Títo mladí ľudia boli obetovaní Minotaurovi.

Théseus sa dobrovoľne ponúkol ako jedna z obetí, napriek otcovmu nesúhlasu. Jeho cieľom bolo zabiť Minotaura a oslobodiť Atény od dane. Vyplával pod čiernymi plachtami, symbolizujúcimi smútok, ale sľúbil otcovi, že sa vráti s bielymi plachtami, ak bude úspešný.

Porazenie Minotaura

Na Kréte sa Théseusovi podarilo získať pomoc od dcéry kráľa Minóa, Ariadny. Dala mu kĺbko nite, ktoré mu pomohlo sa navigovať labyrintom a nájsť cestu späť von. Théseus sa stretol s Minotaurom v súboji, v ktorom ho nakoniec porazil a zabil. Ariadnu zobral zo sebou a po ceste vysadil na ostrove Naxos. Na svoj sľub otcovi o bielej plachte úplne zabudol.

Smutný koniec

Keď sa Théseova loď blížila k prístavu, jeho otec nedočkavo vyčkával na farbu plachty. Aigeus, uvidiac čierne plachty, ktoré Théseus na loď natiahol, si myslel, že jeho syn zahynul, a zúfalstvom skočil do mora, ktoré potom dostalo názov Egejské more.

Théseus sa stal kráľom Atén a vládol múdro. Posilnil obranu mesta a zaviedol nové zákony, vrátane prepustenia otrokov na slobodu. Jeho vláda bola považovaná za základ vzniku aténskej demokracie.

Nešťastie až do konca

Théseus sa dvakrát oženil, prvýkrát s Antiope a druhýkrát s Faidrou, sestrou svojej prvej manželky Ariadny. Jeho druhé manželstvo však prinieslo nešťastie, keď sa Faidra zamilovala do jeho syna Hippolyta. To viedlo k tragédii, v ktorej Hippolytos zahynul a Faidra spáchala samovraždu.

Theseus - Modern echoes of classical myths – XI by Étienne-Jules Ramey (French). Marble Statue, 1826. Jardin de Tuileries. Credit: Egisto Sani licensed under CC BY-NC-SA 2.0.

Boreas a Orythia

Boreas, božstvo severného vetra, bol synom Titana Astraea a Eos (bohyne úsvitu). Zamiloval sa do krásnej princeznej Orythie, dcéry aténskeho kráľa Erechtea. Boreas chcel Orythiu získať za manželku, ale kráľ Erechteus odmietol jeho návrhy. Boreas sa pokúšal získať Orythiu niekoľkokrát, ale jeho pokusy boli neúspešné.

Jedného dňa sa rozhodol konať. Boreas, v podobe vetra, uniesol Orythiu a odviedol ju do svojho severného kráľovstva v Thrákii. Nakoniec sa podvolila a stala sa jeho manželkou a porodila mu 4 detí.

By Peter Paul Rubens - [1], Public Domain, Link