Olympia

Olympia je jedno z najvýznamnejších miest v starovekom Grécku, známe najmä ako miesto konania starovekých olympijských hier. Obkolesená množstvom zelene poskytuje dostatok tieňu pri návšteve aj v letných mesiacoch.

Olympia bola od pradávna posvätným miestom zasväteným Diovi, kráľovi gréckych bohov. Prvé svätyne a oltáre tu vznikli už v dobe bronzovej, okolo 10. storočia pred n. l.

Olympijské hry

Olympia sa postupne stala významným náboženským a športovým centrom, kde sa každé štyri roky konali olympijské hry na počesť Dia. Účasť na hrách a ich sledovanie obmedzovali pravidlá, ktoré sa týkali divákov aj súťažiacich. Súžažiť mohli ina slobodní grécky muži. Rovnako aj sledovať hry. Otroci nesmeli byť ani v hľadisku. Ženy nesmeli súťažiť, ale kňažky a mladé slobodné dievčatá mohli hryaspoň sledovať. Akonáhle sa žena vydala už sa nesmela prísť na hry ani pozrieť. Tento zákaz sa týkal aj ovdovelých žien.

Dôvodom bola nahota. Atléti totiž súťažili nahí. Tento zvyk mal korene v gréckej kultúre a bol symbolom čistej atletiky a rovnosti medzi súťažiacimi. Nahota umožňovala slobodný pohyb a a symbol mužnosti a krásy tela.

Pamiatky v Olympii

Olympia je dnes významnou archeologickou lokalitou s mnohými zachovanými stavbami, ktoré pripomínajú niekdajšiu slávu.

Chrám Dia

Chrám Dia, postavený v 5. storočí pred n. l., bol jedným z najväčších a najdôležitejších chrámov v Grécku. Vo vnútri chrámu sa nachádzala slávna socha Dia, jeden zo siedmich divov sveta. Sochu vytvoril sochár Feidias z dreva, zlata a slonoviny. Táto obrovská socha, ktorá merala asi 12 metrov, zobrazuje Dia sediaceho na tróne.

Chrám Dia

Chrám Héry

Chrám Héry je jedným z najstarších zachovaných dórskych chrámov v Grécku. Bol postavený v 7. storočí pred n. l. a zasvätený Diovej manželke Hére. V chráme sa nachádzala socha Héry a rôzne iné votívne dary, vrátane diskobola (socha muža hádzajúceho disk).

Olympijský štadión

Olympijský štadión bol miestom konania športových súťaží počas olympijských hier. Mal kapacitu približne 40 000 divákov. Bežecká dráha merala 192,27 metra.

Filippeion

Filippeion je kruhová stavba postavená na počesť Filipa II. Macedónskeho po jeho víťazstve v bitke pri Chaironei v roku 338 pred n. l. Táto stavba bola dokončená jeho synom Alexandrom Veľkým a obsahovala sochy členov jeho rodiny.

Závodisko pre vozy

Olympia mala tiež závodisko pre vozy, kde sa konali preteky dvojkolesových vozov, jeden z najpopulárnejších športov starovekého Grécka. Preteky boli nebezpečné a často sa končili zraneniami alebo smrťou, ale ich popularita bola obrovská.

Sochy Víťazov

Sochy víťazov boli postavené na počesť tých, ktorí zvíťazili v olympijských hrách. Tieto sochy, nazývané aj "agalmata", mali zobrazovať víťazov v ich najlepšej podobe, často v atletických pózach alebo s atribútmi ich športového výkonu. Víťazi hier si získali nesmrteľnosť tým, že ich mená a podoby boli vyryté do histórie prostredníctvom týchto sôch.

Sochy Podvodníkov

Zaujímavým aspektom Olympie boli aj sochy podvodníkov, nazývané "Zanes". Tieto sochy boli postavené z peňazí, ktoré podvodníci museli zaplatiť ako pokutu za svoje činy. Zanes boli zasvätené Diovi a stáli pri vstupe do štadióna, aby pripomínali športovcom a návštevníkom hier morálne a etické pravidlá, ktoré museli dodržiavať. Tieto sochy boli nielen trestom, ale aj výstrahou pre ostatných, že podvádzanie nebude tolerované.

Založenie olympijských hier

Podľa mýtu, olympijské hry založil Herakles na počesť svojho otca Dia po víťazstve nad kráľom Augeasom. Herakles očistil Augiášove chlievy a ako vďaku mu kráľ sľúbil časť svojho kráľovstva. Keď Augiáš svoj sľub nesplnil, Herakles ho zabil a na počesť svojho víťazstva usporiadal prvé olympijské hry.

Archeologické vykopávky

Prvé archeologické vykopávky v Olympii začali v 19. storočí a pokračujú dodnes. Nemeckí archeológovia odhalili mnoho významných pamiatok a artefaktov, ktoré poskytujú pohľad do života v starovekom Grécku. Objavy zahrňujú sochy, votívne dary, športové nástroje a rôzne iné predmety, ktoré sa dnes nachádzajú v Archeologickom múzeu v Olympii.

Olympia a deti

Vôbec sa netreba návštevy s deťmi báť. Areál je obrovský, obkolesený zeleňou a ponúka deťom množstvo priestoru na behanie a naháňanie sa. ČI už mate jedno, alebo viac detí, viete ich zabaviť súťažami. Na štadióne im viete simulovať rôzne súťaže či už beh, hod diskom (kameňom), skoky alebo bez cez prekážky (rôzne kamene). Deti sa takto perfektne zabavili a trošku aj unavili a keď sme sa vydali pozrieť  chrámy a múzeá už len posedávali v tieni stromov.  

Zaujímavosti o Olympií

Azda najznámejším je príbeh o žene menom Kallipateira (alebo Pherenike), ktorá sa prezliekla za muža, aby sa mohla zúčastniť na olympijských hrách. Nie ako súťažiaci, ale ako matka, ktorá prišla podporiť svojho syna.

Kallipateira pochádzala z významnej atletickej rodiny na ostrove Rhodos. Jej otec, bratia a syn boli všetko úspešní atléti. Jej syn Peisirrhodos sa mal zúčastniť olympijských hier. V snahe vidieť svojho syna súťažiť, prezliekla sa za trénera, čo jej umožnilo vstúpiť na štadión, kde mali ženy inak prísny zákaz vstupu. Tento zákaz sa vzťahoval na vydaté ženy, ktoré nesmeli ani sledovať, ani sa zúčastniť na hrách. Porušovateľky tohto zákazu mohli byť dokonca odsúdené na smrť.

Počas súťaže, keď Peisirrhodos vyhral, Kallipateira sa v návale radosti prezradila. Jej prezlečenie bolo odhalené, čo vyvolalo obrovský škandál. Napriek tomu, že sa ocitla v ohrození smrti, rozhodcovia ju prepustili z úcty k jej rodine, ktorá prispela mnohými významnými atletickými víťazmi. Tento incident viedol k sprísneniu pravidiel. Od tej doby museli všetci tréneri a asistenti, ktorí vstupovali na štadión, byť nahí, aby sa predišlo podobným prípadom prezliekania žien za mužov. Tento krok mal zabezpečiť, že nikto nebude schopný podvádzať systém týmto spôsobom.